Vražda učiteľky v Gelnici: expertka kritizuje zlyhanie systému ochrany obetí

Odborníčka Barbora Burajová tvrdí, že štát mohol v prípade vraždy Zuzany v Gelnici konať efektívnejšie. Systém ochrany obetí domáceho násilia podľa nej vykazuje viacero zásadných nedostatkov.

Systém ochrany zlyhal, hovorí expertka po vražde učiteľky v Gelnici

Nedávna vražda učiteľky Zuzany v Gelnici, ktorú mal podľa ta3.com zabiť jej manžel krátko po prepustení z väzby, znovu otvorila otázku, či Slovensko disponuje dostatočnými nástrojmi na ochranu obetí domáceho násilia. Barbora Burajová, vedúca Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách, hovorí o zlyhaniach, ktorým bolo možné predísť.

„Bol to prípad, ktorý sa dostal do pozornosti orgánov činných v trestnom konaní. Na Slovensku je nahlasovanosť partnerského a domáceho násilia iba na úrovni 15 % toho, čo sa skutočne deje," uviedla Burajová. Každý prípad treba podľa nej vnímať ako jedinečnú príležitosť ukázať páchateľovi aj spoločnosti, že násilie je neprijateľné.

Dáta z prieskumu Eurostatu z roku 2023 potvrdzujú alarmujúci stav: 48 % žien na Slovensku čelí psychickému násiliu zo strany partnera a tretina fyzickému násiliu alebo vyhrážkam.

Prečo obete neodchádzajú

Burajová vysvetľuje, že odchod zo vzťahu je pre obete mimoriadne náročný. Bránia im v tom oprávnené obavy z neúčinnej štátnej ochrany, ale aj psychologická záťaž celej situácie. „Ženy sa obávajú, že prídu o deti, alebo že sa im sťaží kontakt s nimi, prípadne budú musieť dieťa odovzdať násilníkovi bez možnosti kontroly jeho bezpečia," vysvetlila.

Identifikácia násilia v partnerskom vzťahu, do ktorého ľudia vstupujú s očakávaním spoločného šťastia, je podľa expertky pre samotnú obeť veľmi ťažkým procesom.

Chýba jednotná metodika

Burajová kritizuje absenciu jednotného postupu pri posudzovaní rizika domáceho násilia. Policajti, prokurátori aj sudcovia podľa nej často pracujú bez spoločnej metodiky. „Skúsenosti obetí s verejnými inštitúciami sú veľmi zmiešané a závisia od toho, na koho v konkrétnej inštitúcii narazíte," uviedla. Tému domáceho násilia označila za „okrajovú" v rámci odborného vzdelávania právnických profesií.

V prípade z Gelnice súd zamietol zákaz priblíženia s odôvodnením, že páchateľ sa nachádza vo väzbe. Podľa Burajovej išlo o systémovú chybu. „Keďže má ísť o preventívny nástroj, súd ho mal vydať. Civilný súd navyše nemá pod kontrolou to, kedy bude páchateľ prepustený," dodala. Problémom ostáva aj nedostatočná komunikácia medzi orgánmi — obete sa o prepustení páchateľa dozvedajú oneskorene alebo vôbec.

Tresty sú príliš mierné

Analýzy súdnych rozhodnutí podľa expertky ukazujú, že v polovici prípadov týrania dochádza k mimoriadnemu zníženiu trestu, pričom súdy argumentujú neprimeraným dosahom na rodinu páchateľa. „V prípade týrania blízkej osoby je to paradoxné. Je to signál do spoločnosti, či takéto konanie považujeme za neprijateľné," zdôraznila Burajová.

Špeciálne programy pre páchateľov zamerané na zmenu postojov sú podľa nej dostupné len veľmi zriedkavo. „Násilie nie je choroba, ktorú treba vyliečiť, je to otázka postojov," dodala.

Spor s ministrom spravodlivosti

Minister spravodlivosti Boris Susko po rokovaní vlády označil prípad z Gelnice za individuálne zlyhanie jednotlivca, nie systému, a avizoval možný dohľad nad procesným postupom súdu.

Burajová s týmto hodnotením nesúhlasí. „Tak, ako minister orámcoval tento prípad, sa úplne stratila skutočnosť, že išlo o páchateľa domáceho násilia. Domáce násilie má svoju dynamiku a je to opakované konanie. Ak sa budeme pozerať na kontext vzťahu, nebudeme robiť takéto oklieštené závery," reagovala.

Ako dlhodobé riešenie Burajová presadzuje primárnu prevenciu začínajúcu už v detstve. „Mali by sme pracovať na tom, aby deti vedeli, aké správanie je neprijateľné, kde sú ich hranice a ako riešiť konflikty konštruktívne. Musíme odmietnuť násilie v spoločenskom diskurze, pretože najjednoduchšia odpoveď na to, prečo muži páchajú násilie, znie: lebo môžu," uzavrela.

Source: Google News SK — Crime (sk)