Najvyšší súd zamietol obnovu konania v kauze vraždy Ľudmily Cervanovej
Najvyšší súd v júni zamietol návrh odsúdených Nitranov na obnovu konania v prípade vraždy medičky Ľudmily Cervanovej z roku 1976. Súd písomne odôvodnil, prečo znalecký posudok o rozsievkach nepovažuje za dostatočný nový dôkaz.
Najvyšší súd odmietol obnovu procesu v prípade Cervanovej a vysvetlil dôvody
Podľa Google News SK — Crime (sk) Najvyšší súd v polovici júna zamietol v celom rozsahu návrh odsúdených na obnovu konania v kauze vraždy Ľudmily Cervanovej. Zároveň zrušil rozhodnutie bratislavského krajského súdu, ktorý v marci 2025 povolil čiastočnú obnovu procesu na základe nového znaleckého posudku o mieste, kde bola študentka medicíny utopená.
K vražde mladej medičky došlo začiatkom júla 1976. V roku 2006 bolo za vraždu a znásilnenie odsúdených šesť mužov z Nitry.
Archívny spis a sporný posudok
Celé súčasné konanie sa spustilo po objavení znaleckého posudku z roku 1977 v archíve bezpečnostných zložiek v Kaniciach pri Brne. Posudok bol súčasťou operatívneho spisu pražského kriminalistu Eduarda Pálku, ktorý sa našiel v roku 2017. Na jeho základe napísal Martin Hanus knihu Hra sa skončila.
Odsúdení Nitrania tvrdili, že objavený spis obsahuje dokumenty svedčiace v ich prospech. Za kľúčový považovali práve spomínaný posudok, ktorý sa týkal analýzy rozsievok — mikroskopických rias — vo vode z rieky Čierna voda a v tele obete. Posudok naznačil, že zloženie vody z rieky zodpovedá rozsievkam nájdeným v tele Cervanovej viac než voda z termálneho jazierka, kde bola podľa právoplatného rozsudku utopená.
Odborníci však upozorňovali, že vzorky z jazierka boli odobraté až v roku 1981 — teda viac ako päť rokov po čine — a zloženie rozsievok sa môže v priebehu rokov meniť. Obhajoba v posudku videla nový dôkaz spochybňujúci miesto vraždy aj vierohodnosť výpovedí z roku 1981.
Bratislavský krajský súd pod vedením sudcu Petra Šamka odôvodnil čiastočné povolenie obnovy konania tým, že posudok je novým dôkazom, ktorý súdy rozhodujúce pred rokom 1990 ani po ňom nemali k dispozícii. Odsúdení zároveň žiadali úplné zrušenie rozsudkov z rokov 2004 a 2006 a vrátenie veci do prípravného konania, pričom poukazovali aj na nahrávku výsluchu Viery Zimákovej a ďalšie materiály z kanického archívu.
Najvyšší súd: posudok nie je dostatočným novým dôkazom
Najvyšší súd svoje rozhodnutie o zamietnutí písomne odôvodnil. Celý rozsudok zverejnil sudca Peter Šamko v Právnych listoch.
Najvyšší súd nepovažuje znalecký posudok za nový dôkaz, ktorý by mohol viesť k inému rozhodnutiu o vine odsúdených. To, či bola Cervanová utopená v jazierku alebo v neďalekej rieke, podľa neho priebeh skutku nenarúša ani ho nevylučuje.
Ako jeden z dôvodov zamietnutia uvádza otázku zachovania totožnosti skutku. Podstata skutku podľa súdu zostáva neporušená aj vtedy, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta a času spáchania činu, rozsahu následkov, spôsobu vykonania, pohnútok alebo formy zavinenia.
„Na obnovu konania nestačí len nekritické prevzatie tvrdených skutočností či dôkazov od navrhovateľa bez ich zhodnotenia vo vzťahu k skutočnostiam a dôkazom, z ktorých vyplynulo pôvodné skutkové zistenie," uvádza súd v odôvodnení.
Jazierko a rieka: geografická blízkosť ako argument
Za nesporný fakt považuje Najvyšší súd skutočnosť, že príčinou smrti Cervanovej bolo podľa pitvy a rozsudku udusenie utopením. K nemu došlo tak, že ju Miloš Kocúr, Roman Brázda a Milan Andrášik hodili do jazierka, kde ju pod kontrolou ostatných obvinených utopili. Na upozornenie Františka Čermana jej mŕtvolu z jazierka vytiahli a preniesli k neďalekej rieke Čierna voda, do ktorej ju hodili.
Najvyšší súd zároveň odkazuje na fotodokumentáciu termálneho jazierka z vyšetrovacieho spisu, z ktorej vyplýva, že jazierko sa nachádzalo v blízkosti rieky Čierna voda. Posun miesta spáchania skutku preto nepovažuje za významný a dodáva, že obidve miesta umožňovali spáchanie skutku utopením.
Súd ďalej upozorňuje, že závery znaleckého posudku nemožno mechanicky porovnávať so zápisnicou o súdnej pitve a z toho automaticky vyvodzovať, že Cervanová bola utopená v rieke. Rozsievky odobraté z rieky Čierna voda 16. júla 1976 síce rodovým zastúpením zodpovedali rozsievkam nájdeným v pľúcach a pečeni obete pri pitve, no Najvyšší súd zdôrazňuje, že to bez ďalšieho neznamená, že rodové zastúpenie rozsievok v termálnom jazierku nemohlo byť v čase usmrtenia totožné.
Odvoláva sa pritom aj na správu geologického ústavu, podľa ktorej bolo v roku 1976 termálne jazierko prepojené s riekou Čierna voda.
Výpovede obvinených
Súd sa opiera aj o výpoveď Kocúra z júna 1981, v ktorej tvrdil, že Andrášik sotil Cervanovú do vody, ponáral jej hlavu a hovoril jej, či si rozmyslí oznamovanie. Kocúr sa vtedy domnieval, že sa musela pod vodou nadýchnuť a takto sa utopila. Uviedol, že ju následne spoločne s Andrášikom vytiahli na breh, kde sa jej pokúšal nájsť tep a poskytnúť umelé dýchanie.
Na základe týchto výpovedí Najvyšší súd nevylučuje, že Cervanová po topení v termálnom jazierku nemusela byť mŕtva a jej telo sa mohlo reflexívne nadýchnuť aj v rieke Čierna voda, keď ju tam Nitrania preniesli.
Andrášik pri výsluchu v roku 1981 predložil vlastný náčrt okolia termálneho jazierka, v ktorom označil miesta odstavenia áut obvinených, miesta opakovaného znásilnenia aj samotnú rieku Čierna voda so smerovými šípkami.
Source: Google News SK — Crime (sk)