Najvyšší súd zamietol obnovu konania v prípade vraždy Ľudmily Cervanovej
Najvyšší súd v polovici júna zamietol návrh odsúdených Nitranov na obnovu konania vo veci vraždy medičky Ľudmily Cervanovej. Súd označil sporný znalecký posudok o rozsievkach za nedostatočný dôkaz na zmenu verdiktu.
Najvyšší súd: znalecký posudok o rozsievkach nestačí na obnovu procesu s Nitranov
Najvyšší súd v polovici júna zamietol v celom rozsahu návrh odsúdených na obnovu konania v kauze vraždy Ľudmily Cervanovej, informuje Google News SK — Crime (sk). Zároveň zrušil marcové rozhodnutie bratislavského krajského súdu, ktorý čiastočnú obnovu procesu povolil na základe nového znaleckého posudku o mieste, kde bola študentka medicíny utopená.
K vražde a znásilneniu mladej medičky došlo začiatkom júla 1976. V roku 2006 bolo za tieto činy odsúdených šesť mužov z Nitry.
Archívny nález z Kaníc ako spúšťač konania
Súčasné konanie sa spustilo po objavení znaleckého posudku z roku 1977 v archíve bezpečnostných zložiek v Kaniciach pri Brne. Posudok bol súčasťou operatívneho spisu pražského kriminalistu Eduarda Pálku, ktorý sa našiel v roku 2017. Na jeho základe napísal Martin Hanus knihu Hra sa skončila.
Odsúdení Nitrania tvrdili, že objavený spis obsahoval dokumenty svedčiace v ich prospech. Za kľúčový považovali posudok týkajúci sa analýzy rozsievok — mikroskopických rias — vo vode z rieky Čierna voda a v tele obete. Posudok naznačoval, že zloženie vody z rieky zodpovedá rozsievkam nájdeným v tele Cervanovej viac než voda z termálneho jazierka, kde ju podľa právoplatného rozsudku utopili.
Vzorky z jazierka boli odobraté až v roku 1981, teda vyše päť rokov po spáchaní činu. Odborníci pritom upozorňovali, že druhové zloženie rozsievok sa môže v priebehu rokov meniť. Obhajoba v náleze videla dôkaz spochybňujúci miesto vraždy aj vierohodnosť výpovedí z roku 1981.
Bratislavský krajský súd pod vedením sudcu Petra Šamka čiastočné povolenie obnovy konania zdôvodnil tým, že posudok je novým dôkazom, ktorý súdy rozhodujúce pred rokom 1990 ani po ňom nemali k dispozícii. Odsúdení žiadali obnovu v celom rozsahu, zrušenie rozsudkov z rokov 2004 a 2006 a vrátenie veci do prípravného konania.
Najvyšší súd: posudok nie je spôsobilý zmeniť verdikt
Najvyšší súd svoje písomné odôvodnenie zverejnil prostredníctvom sudcu Petra Šamka v Právnych listoch. Znalecký posudok nepovažuje za nový dôkaz, ktorý by mohol priniesť iné rozhodnutie o vine odsúdených.
Súd konštatoval, že otázka, či bola Cervanová utopená v jazierku alebo v neďalekej rieke, nenarúša priebeh skutku ani ho nevylučuje. Ako jeden z dôvodov zamietnutia uviedol zachovanie totožnosti skutku — podstata činu podľa neho nie je porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta či času spáchania.
„Na obnovu konania nestačí len nekritické prevzatie tvrdených skutočností či dôkazov od navrhovateľa bez ich zhodnotenia vo vzťahu k skutočnostiam a dôkazom, z ktorých vyplynulo pôvodné skutkové zistenie," uvádza Najvyšší súd v odôvodnení.
Za nesporný fakt označil súd záver pitvy a rozsudku: príčinou smrti Cervanovej bolo udusenie utopením. Podľa rozsudku ju Miloš Kocúr, Roman Brázda a Milan Andrášik hodili do jazierka, kde ju pod kontrolou ostatných obvinených utopili, načo na upozornenie Františka Čermana jej mŕtvolu z jazierka vytiahli a preniesli k rieke Čierna voda, do ktorej ju hodili.
Geografická blízkosť oboch miest ako argument
Najvyšší súd poukázal na fotodokumentáciu z vyšetrovacieho spisu, z ktorej vyplýva, že termálne jazierko sa nachádzalo v bezprostrednej blízkosti rieky Čierna voda. Posun miesta spáchania skutku preto považuje za nevýznamný a dodáva, že obidve miesta umožňovali spáchanie činu utopením.
Súd zároveň upozornil, že závery znaleckého posudku nemožno mechanicky porovnávať so zápisnicou o súdnej pitve a vyvodzovať z toho, že Cervanová bola utopená výlučne v rieke. Rozsievky z rieky Čierna voda odobraté 16. júla 1976 síce z hľadiska rodového zastúpenia zodpovedali rozsievkam nájdeným v pľúcach a pečeni obete, no súd zdôraznil, že to bez ďalšieho neznamená, že rodové zastúpenie rozsievok v termálnom jazierku nemohlo byť v čase usmrtenia totožné.
V tejto súvislosti sa odvolal aj na správu geologického ústavu, podľa ktorej bolo v roku 1976 termálne jazierko prepojené s riekou Čierna voda — čo by prirodzene vysvetľovalo podobné zloženie rozsievok na oboch miestach.
Výpovede odsúdených ako ďalší argument súdu
Najvyšší súd prihliadal aj na výpoveď Kocúra z júna 1981. Ten vypovedal, že Andrášik sotil Cervanovú do vody, ponáral jej hlavu a pýtal sa jej, či si to nerozmyslí s oznamovaním. Kocúr sa domnieval, že sa musela pod vodou nadýchnuť a takto sa utopila. Následne ju podľa vlastných slov spoločne s Andrášikom vytiahli na breh, kde jej skúšal tep — Cervanová nejavila známky života. Vypovedal tiež, že sa jej pokúšal poskytnúť umelé dýchanie.
Na základe týchto výpovedí Najvyšší súd konštatoval, že nemožno vylúčiť ani to, že Cervanová po utopení v termálnom jazierku nemusela byť bezprostredne mŕtva a jej telo sa mohlo reflexívne nadýchnuť aj v rieke Čierna voda potom, čo ju tam odsúdení preniesli.
Andrášik navyše pri výsluchu v roku 1981 predložil vlastný náčrt okolia termálneho jazierka. V ňom označil miesta, kde boli odstavené autá obvinených, miesta predpokladaného opakovaného znásilnenia, ako aj polohu rieky Čierna voda so smerovými šípkami — čo podľa súdu ďalej dokladá, že odsúdení poznali vzájomné rozmiestnenie oboch miest a ich výpovede boli v tomto ohľade konzistentné.
Source: Google News SK — Crime (sk)